28. Simona Tlacháčová

Charakteristika:

Senzačná a priateľská, vyžarujúca pozitívnu auru. Po chodbách chodí vysmiata a je ochotná kedykoľvek pomôcť a poradiť. S ňou sa veru nikdy nenudíme.

Príbeh:

Na škole pôsobí len krátko, no už teraz je legendou – nie v múzeu, ale medzi nami žiakmi. Učí slovenčinu a informatiku tak, že aj my pubertiaci zrazu radi čítame a s nadšením programujeme mikrobity. A keď sa spustí 3D tlačiareň, trieda sa mení na malú digitálnu dielňu, kde vznikajú veci, o akých by si ani sci-fi filmy netrúfli snívať.

Vytvára si vlastné pomôcky, bonusové úlohy a kvízy, ktoré sú tak zábavné, že by sme ich najradšej riešili aj cez prestávku. Na jej hodinách sa smeje, učí, objavuje a hlavne – žije. Vie presne, kedy je čas na technológie a kedy treba len ľudské slovo, pochopenie a dobrý rozhovor.

Je jednou z mála, ktorá dokáže prepojiť svet núl a jednotiek s emóciami a rešpektom. Vie sa vcítiť do našich duší, vypočuje si naše problémy, poradí, podporí a popri tom nenápadne vytvára skvelý kolektív. Dokáže si získať aj tých, ktorí doteraz slovenčinu, či infošku volali "hodina trápenia".

Preto ju hrdinsky nominujeme na titul Zlatý Amos. Nie len pre jej technologické zručnosti, ale hlavne preto, že vie, ako cez obrazovku aj bez nej preniesť to najdôležitejšie – ľudskosť, radosť z učenia a iskru, ktorá nám mení obyčajné hodiny na nezabudnuteľné zážitky. Naposledy sme naprogramovali mikrobity tak, že sme ich mali pripevnené na nohe ako monitorovacie zariadenie pre väzňov a počítali sme kroky. Ale keďže my školu s ňou ako väzenie neberieme, prepustila nás a už teraz sa opäť tešíme, kedy nás uväzní v jej skvelom väzení.