25. Zuzana Slebodníková

Charakteristika:

Naša pani učiteľka Zuzka Slebodníková miluje adrenalín, hoci vyzerá veľmi pokojne a jemne. Je to žena činu. Výlety s ňou sú plné odvážnych rozhodnutí a zábavy. Pri nej strach ide bokom. Je to človek s čistým srdcom plným súcitu a ochoty pomôcť nielen nám, ale všetkým okolo nej. Je trpezlivá a pokojná a dokáže nás vyburcovať k veľkým výkonom bez toho, aby musela zvýšiť hlas. Je láskavá a starostlivá, doma má 4 deti a v škole nás. Má nás rada a my ju tiež. Dokáže povzbudiť, podporuje nás, pomáha nám stať sa čestnými a zodpovednými ľuďmi. Je to pani učiteľka na tom najsprávnejšom mieste. Je to náš anjel strážny.

Príbeh:

Keď sme sa po prvýkrát ako trieda stretli s našou triednou pani učiteľkou, ešte sme nevedeli, aké máme šťastie, že sme dostali práve ju, tú najláskavejšiu a starostlivú osôbku, ktorá je nám stále nablízku a je nám tou najväčšou oporou.

Za všetky roky, ktoré sme spolu strávili, sme zažili mnoho pekných a zábavných chvíľ, hlavne počas školských výletov a na spoločných školských akciách. Ak máme byť úprimní, na téme výlety sme sa nikdy nezhodli. Buď sme boli proti my, alebo ona, no nakoniec sme vždy našli nejaký kompromis a zažili sme výlety plné nezabudnuteľných zážitkov a pekných spoločne strávených okamihov. Keď sme sa mali spustiť dolu ziplajnom z dvadsaťmetrovej výšky a splavovať Váh, spočiatku sme váhali, no odvaha zvíťazila aj u tých, ktorí mali strach. Zvedavosť a túžba po ozajstnom adrenalíne bola silnejšia. Naša triedna nás ako starostlivá mama všetkých upokojila a povzbudila. Ona sama ukázala svoju odvahu, išla nám príkladom a dokázala, že adrenalín naozaj miluje. A my budeme iní? Veď sme jej deti! Výlet sme zakončili pretekmi plnými smiechu, zábavy a radosti zo spoločne prežitého dňa.

Medzi najkrajšie spoločné spomienky nielen pre nás, ale aj pre ňu určite patrí oslava na počesť jej narodenín. Nič netušiaca pani učiteľka vošla na hodinu slovenčiny do našej triedy. Vlastnoručne sme vystrihli konfety a vystrelili sme ich priamo na ňu. Síce sa veľmi potešila, ale trošku sa aj vyľakala. No to nebolo všetko. Zrazu sa roztvorili dvere a dnu vbehla naša pani riaditeľka. "Matildo svata, čo sa tu strieľa?" Smiali sme sa všetci, hoci to mohlo vyzerať všelijako. Aj napriek menšiemu šoku, bola táto chvíľa plná vďačnosti k našej pani učiteľke pre nás všetkých nezabudnuteľnou.

Naša pani učiteľka to s nami nemala vždy ľahké, sme trošku nevyspytateľní a nie úplne príkladní puberťáci😊, ale aj napriek tomu sa k nám vždy snaží pristupovať s božskou trpezlivosťou a s plnou náručou lásky. Aj keď to vždy tak nevyzerá, za každý moment prežitý s ňou jej patrí naše veľké ĎAKUJEME!