19. Ivana Mačáková Pivovarničková

Charakteristika:

Našu pani učiteľku Ivanku máme veľmi radi, lebo je milá, usmievavá, vtipná a krásna. Má jemný úsmev ako Mona Lisa a nádherné vlasy. Je láskavá a dobrosrdečná a záleží jej na nás. Vždy má pre nás milé slovo a povzbudenie. Je priateľská a je za každú srandu....Neporovnáva nás, každý z nás je pre ňu jedinečný, pri nej sa cítime výnimočne. Uvedomuje si, že nie každý z nás má rovnaký talent na prírodné vedy a snaží sa každému pomôcť podľa jeho potrieb. Nerobí z komára somára, ale rieši všetko a hneď tak, aby nám to neublížilo. Výborne vysvetľuje učivo, využíva pokusy a zábavné aktivity. Ak niečomu nerozumieme, hneď nám pomôže a nikdy nás nepostaví na druhú koľaj. Vie sa aj nahnevať, ale láska k nám je silnejšia 😊 Dlho sa nikdy nemračí. Počúva nás a vždy sme u nej na prvom mieste. Dokáže nás rozveseliť a v neľahkých chvíľach je našou oporou. Neučí nás len to, čo treba, ale učí nás pre život, zručnostiam a vedomostiam, ktoré by sme inak nezískali. Je naša a my sme jej.... Je to naša druhá mama a v škole sa cítime výborne a spokojne hlavne vďaka tomu, že ju tu máme. Pre nás je jednoducho najlepšia!

Príbeh:

Každý z nás má svoju mamu. No my máme to šťastie, že máme aj druhú mamu. Tú školskú - našu pani učiteľku Ivanku. Nie je to len taká obyčajná pani učiteľka. Vieme, že každý deň začína s myšlienkou na nás, lebo nikdy nezabudne ráno prísť do triedy a opýtať sa, ako sa máme a čo máme nové, hoci s ňou v ten deň nemáme hodinu. Víta nás s úsmevom a jej dobrá nálada je nákazlivá. Zaujíma sa o nás a nie sme jej ľahostajní. Je milá, ohľaduplná, láskavá a má veľké srdiečko. U nás v škole nenosí sladkosti len Mikuláš, naša pani učiteľka Ivanka sa o nás stará ako o svoje vlastné deti a nosí nám sladkosti, aby sme mali dosť energie. Sme spolu tretí rok, od 5.ročníka, a spoločných zážitkov a príbehov máme veľmi veľa. A prečo je našou druhou mamou? Záleží jej na tom, aby sme sa v škole dozvedeli nielen to, čo je v učebniciach, ale hlavne to, čo dokážeme využiť v reálnom živote, ako si pomáhať. Občas prekrútime očami nad kopou učenia a ona si to hneď všimne.... "Čo je to? Nechce sa Vám? A čo by ste chceli robiť?" to sú jej najčastejšie otázky, keď vidí, že nie sme na jednej vlnovej dĺžke... A my sa s ňou najradšej rozprávame o živote, o koníčkoch aj o tom, či sa nám niekto páči, nebojíme sa jej povedať nič, tajomstvo je u nej dobre ukryté.... Záleží jej aj na tom, aby sme sa vedeli slušne správať nielen v škole, ale kdekoľvek ideme.... Presne ako naše mamky.... Učí nás biológiu a chémiu a vďaka nej tieto dva predmety milujeme 😊(preto, že je tam s nami). Pripravuje pre nás rôzne aktivity a súťaže a vedie nás k tomu, že najdôležitejšie v škole nie sú známky a vedomosti, ale naše vzájomné vzťahy. Vďaka nej sme skvelý kolektív, máme sa radi, vzájomne sa počúvame a veľmi radi spolu trávime čas aj mimo školy. Máme radi spoločné opekačky, ale aj školské výlety, či je to ZOO, či Tatry, sme partia jak sa patrí. Turistika z Popradského plesa na Štrbské? Pre nás 7.B je to malina.... Noooo, až taká nie, ududrali sme sa riadne a pani učiteľka Ivanka? Popohnala nás tak, že sme prestali rátať kroky a kilometre, lebo sme spolu zabudli na čas aj na naše prejavy lenivosti. Boli sme spolu a to bolo dôležité. V minulom školskom roku prechádzali cez našu obec cyklisti v rámci cyklistických pretekov Okolo Slovenska. Celá škola sme boli povzbudzovať. S pani učiteľkou sme si pripravili rôzne plagáty a transparenty a veľmi sme sa na cyklistov tešili. Čo sme si nemohli vybrať, bolo počasie. A sklamalo nás. Pršalo celý čas, a riadne. Nakrúcala to slovenská televízia, sprievodné autá na nás trúbili, hádzali nám darčeky, bolo vtipné, keď sme si tie mokré veci vyberali z mlák na ceste. Predbiehali sme sa, kto si čo uchmatne. Ale pani učiteľka nás chránila skoro vlastným telom, pred cyklistami aj pred dažďom, starala sa o nás, aby sme nezmokli. Nebolo to celkom možné, ale pre ňu nič nie je prekážkou, preto ju máme radi 😊. Myslí na nás na všetkých a nezabudne nikdy spomenúť spolužiakov, ktorí išli na inú školu. Stále budeme jej deti, my to vieme. No náš príbeh sa nekončí, práve naopak, ešte sa len začína a my veríme, že spoločných chvíľ bude neúrekom. Na každú hodinu sa tešíme, čo znie neuveriteľne... Ale nie, nechýbajú nám písomky, ani chemické značky a rovnice, hoci sa ich musíme učiť, zvládame to vďaka našej pani učiteľke, na ňu sa tešíme najviac, a keď nie je v škole, sme smutní. Chýba nám, keď ju jeden deň nevidíme. Na hodinách sa snažíme počúvať a všetko pekne stihnúť. Prečo? Aby nám zvýšil čas na rozhovory o hocičom.... Našou odmenou je naša pani učiteľka, ak by sme to mali zhrnúť v jednej vete, každý deň s ňou je skvelý, lebo našu pani učiteľku všetci veľmi ľúbime a nedá sa napísať len jeden zážitok s ňou... Je naša a my sme jej.